Dôležité veci

Elitnej kulturisti a špičkoví športovci vôbec si spočítajú, čo je pre úspech najdôležitejšie, a vďaka tomu sa stanú šampiónmi, ako keby im niekto pošepkal do ucha: Nezáleží na tom, koľko vecí robíte správne, ale ak robíte správne tie dôležité veci!

Dôležité sú výsledky

Zdalo sa, že Karol robil všetko správne: dodržiaval dochádzku, cvičil podľa rozpisov v časopisoch, o princípoch a metódach mohol hovoriť od raňajok do večerníčku. Mal ale značný problém, pretože sa nezlepšoval. Oproti tomu tréning a spôsob cvičenia Pavla naznačovali, že o detailoch športe nemá páru, a keby tušil, že podobné veci existujú, rovnako by im nevenoval pozornosť. Napriek tomu postupoval dopredu a počas roka od základu zmenil svoju postavu. V tejto chvíli nebudeme brať do úvahy genetiku ani steroidy, ale pokúsime sa vysvetliť, že trik nie je v tom, čo robíte – dôležité sú výsledky.

Povedzme, že by sme posúdili teoretické vedomosti kulturistov; čo vie o tréningových zásadách, či rozozná aminokyseliny od kyseliny mliečnej, či vie rozlíšiť olympiádu a Mr. Olympia. V prípade kladného výsledku uznáme, že bude schopný úspešne previesť teóriu do praxe. Pokiaľ ide o dvojicu našich fiktívnych kulturistov, Karel prešiel testom na jedničku, Pavol na štvorku. V posilňovni Karel robil tucty vecí korektným spôsobom, zatiaľ čo Pavol o niečom takom nikdy nepočul. Po práve by ste sa dovtípil, že Karel priberal a silnel, kdežto Pavel stagnoval, ale pravda je naopak. Karel vedel vykladať o užitočnosti drepov, preberať teóriu aj biomechaniku, však na tréningu bola v čomsi chyba. Niečo mu unikalo, a unikalo mu tiež to, že mu niečo uniká. Teoreticky poznal všetko, v skutočnosti zápasil s 1,5 násobkom telesnej váhy a nehýbal sa z miesta.

Pavla detailné finesy techniky nezaujímali. Pochopiteľne, že sa zhruba orientoval v základných požiadavkách, ale nebol dosť prešibaný pre to, aby poznal (nieto používal) triky ako vytáčanie lakťov dopredu či držanie osi bezpalcovým úchopom, ktoré Karel robil automaticky. Na otázku "Ako by si opísal drep?" Pavol povedal: "Sadám dole a dozadu s činkou za krkom." Dodajme však, že pred rokom sa krútil s činkou zodpovedajúce jeho váhe a dnes robil 10 opakovaní s dvojnásobkom! Čo ešte, pribral 12 kg a Karel ¾ kg. (To si myslel).

Chcite málo, dostanete málo!

Z iného uhla pohľadu Karel trpel predstavou, že sa nebude príliš zlepšovať, a jeho predstavy živil strach zo zranenia; pre Pavla nepredstavoval tréning väčšie riziko, než jazda na bicykli. Obaja začali cvičiť s rovnakou váhou. Kým Karel sa ustavične zaoberal technikou drepov, možnosťou poranenia kolien pri rôznych postojoch a obavami z pretrénovania, Pavol pochopil, že drepy nie sú až tak zložité a od tej doby myslel na jediné – pridávanie kotúčov na činku. Rozdiely vo výsledkoch majú takisto tesnú väzbu na očakávania, čo má tréning priniesť. Karel mal malé nároky a nízke ciele, na rozdiel od Pavla, ktorý sa vždy snažil urobiť viac. Aj Karel mohol dokázať viac, žil však v domnení, že už tak robí maximum. Pavel pristupoval ku tréningu s podmienkou, že takmer zakaždým – nech to stojí bolesti a námahy koľko chce – zvýši váhu o 5 kg. Medzi stojanmi potom drel zo všetkých síl a v 95% prípadov navýšenie splnil. Je pekné robiť to, čo vyzerá správne, ale prináša to očakávané výsledky?

Všetky vymyslené príbehy uzatvára ponaučenie: Nepozerajte na pojednávaní, ale posudzujte výsledky. To je dôvod, prečo Karel a Pavel mohli trénovať drepy rovnakým systémom, a hoci jeden rástol ako z vody, druhý pribral pár gramov. Karel možná robil 95% vecí správne – až na tých pár najdôležitejších.

Preto ešte raz: Nie je dôležité, koľko vecí robíte správne, dôležité je robiť správne dôležité veci!

Text JOSEF ŠVUB